Výber sieťového NAS úložiska sa môže neznalému javiť ako nadľudská úloha, no v skutočnosti sa stačí držať niekoľkých zásad – tá hlavná súvisí s plánovaným využitím. Na domáce ukladanie dát a prehrávanie filmov či hudby väčšine ľudí bohato postačí úložisko za pár desiatok eur, firemné použitie je spojené s vyššou bezpečnosťou a výkonom, čo môže ceny zvýšiť na stovky aj tisícky eur. Všetko prehľadne popíšeme v poslednej kapitole venovanej cenám.

Za začiatku je dobré vedieť niečo o jednotlivých variantoch a parametroch. Povieme vám, napríklad, čo presne ovplyvňuje počet slotov na disky aj aký disk do servera zaobstarať, čím je špecifické počítanie kapacity pri zapojení metódou RAID, alebo aký výkon budete k rôznym činnostiam potrebovať. Tiež vysvetlíme, prečo je pri rýchlosti sieťového úložiska dôležitý aj spôsob prepojenia a rýchlosť internetu.

Nakoniec sa budeme venovať možnostiam pripojenia NAS servera k internetu, načrtneme možnosti pripojenia interných aj externých diskov a ďalších zariadení a vysvetlíme, prečo je často zradná spotreba energie uvádzaná výrobcom. Nakoniec predstavíme niektoré ďalšie užitočné funkcie a ukážeme rôzne možnosti zapojenia RAID, ktoré chránia dáta pri zlyhaní niektorého z diskov, prípadne urýchľujú prácu s nimi.

Z ďalšieho príslušenstva sme venovali samostatnú stránku napríklad tlačiarňam, bezdrôtovým myšiam alebo externým diskom.

Ako vybrať sieťové úložisko NAS stručne

• Do práce či na doma? – Požiadavky na firemné a domáce sieťové úložisko sa výrazne líšia. Zatiaľ čo v prvom prípade ide hlavne o výkon a bezpečnosť, pri súkromnom využití hrá obvykle hlavnú úlohu cena.
• Koľko pozícií na disky budete chcieť? – Jeden disk síce poslúži, o svoje dáta ale môžete kedykoľvek prísť. Pri dvoch a viacerých diskoch sa dá zlyhaniu techniky účinne brániť. Voľné pozície navyše môžu slúžiť na budúce rozšírenie úložiska.
• Rozhodnite sa, aké disky využijete. – Prevažná väčšina NAS serverov sa predáva bez samotných diskov. Pri ich kúpe sa musíte rozhodnúť, aký typ a druh diskov budete využívať a aká bude ich kapacita.
• Dbajte na ochranu dát. – Ak budete uchovávať čokoľvek dôležitejšie ako stiahnuté filmy, je dobré mať aspoň dva disky na využitie niektorej z metód RAID. Počítajte ale s tým, že prídete o kapacitu niektorého z diskov a nezabudnite, že nejde o zálohu dát!
• Zaujímajte sa o výkon. – Nie je nič horšie ako zaobstarať si server so zastaranými „vnútornosťami“. Aj keď budete hľadať čo najlacnejší prístroj, zaujímajte sa o procesor, veľkosť pamäte RAM, prípadne pri diskoch o rýchlosť čítania a zápisu.
• Dôležitá je konektivita. – Zvyčajne sa sieťové úložiská pripájajú k internetu káblom, niektoré modely ale disponujú aj Wi-Fi. Na pripojenie flashky, telefónu a ďalších slúži USB, prípadne eSATA.
• Úlohu môže hrať aj spotreba a „niečo navyše“. – Dobré je si aspoň orientačne spočítať spotrebu rôznych riešení. Náročnejší z vás môžu oceniť špeciálne funkcie, napr. možnosť bezplatne ukladať do cloudu.

Spôsob využitia

Najprv by ste si mali ujasniť, na čo, resp. kde vlastne budete sieťové úložisko NAS využívať. Je logické, že vám tento dátový priestor poslúži na ukladanie najrôznejších typov dát, avšak požiadavky na NAS sa budú líšiť podľa konkrétneho prostredia.

Domáce použitie

Sieťové úložisko NAS na domáce účely je oproti firemnému a komerčnému využitiu jednoduchšie. Bude menšie a ľahšie, pretože obvykle budú stačiť zhruba štyri pevné disky. Veľakrát nie sú vyžadované ani žiadne špeciálne funkcie. Väčšine majiteľov takýchto modelov stačí, keď sa k úložisku dokáže bez problémov pripojiť zhruba päť užívateľov naraz. Toto všetko sa samozrejme kladne premieta hlavne do nižšej obstarávacej ceny.

Firemné použitie

Opakom toho sú firemné dátové úložiská, ktoré sú spojené s využitím funkcií RAID. Dokážu obsiahnuť viac ako desať pevných diskov a sú prispôsobené vyššej prístupnosti. Dáta z nich môžu čítať desiatky, ba dokonca stovky užívateľov naraz. K dispozícii budete mať viac typov pripojení, vrátane bezdrôtových technológií. Počítať však musíte s tým, že za podobné sieťové úložisko NAS si trochu priplatíte.

Počet pozícií

Za pojmom pozície sa skrýva priestor, do ktorého sa umiestňuje pevný disk. Dôležité je zistiť, aké veľké disky do servera môžete vložiť – 2,5 či 3,5 palcové. Od celkového počtu diskov, ktoré sa do NAS úložiska zmestia, sa potom odvíja veľkosť boxu a jeho ďalšie parametre. Základné sieťové úložiská pojmú obvykle dva až štyri pevné disky, pre náročnejších užívateľov existujú varianty pre 8, 12, 16 aj viac diskov.

Občas sa dá tiež naraziť na NAS pre jeden pevný disk, ktorého kúpa nám ale nedáva príliš zmysel. S jedným diskom nie je možné nijako chrániť dáta pred jeho zlyhaním, navyše nemožno takéto zariadenie v budúcnosti vylepšiť inak než výmenou disku. Potom vám ale doma zostane starý disk, ktorý nevyužijete. Jedinou výhodou oproti samostatnému disku je tak jeho prístupnosť cez internet a možnosť ho jednoducho schovať.

Obvykle platí, že s rastúcim počtom pozícií pre dátové úložisko NAS rastie aj cena tohto zariadenia. Náklady sa zvýšia najmä vtedy, keď disky nie sú v cene úložiska, ale musíte si dokúpiť vlastné. Logickou nevýhodou je tiež veľkosť a hmotnosť NAS úložísk s veľkým počtom pozícií. Najväčšie z nich môžu pripomínať klasické stolné počítače – tie už len tak neschováte. 

Celková kapacita

Keď už sa pri výbere sieťového úložiska NAS budete zaujímať o počet pozícií, mali by ste zároveň počítať s celkovou kapacitou dátového úložiska. To je priestor vznikajúci súčtom kapacít jednotlivých pevných diskov (v niektorých konfiguráciách RAID ale aj podelením počtom diskov). Tento údaj je prezentovaný v gigabajtoch (GB) či terabajtoch (TB).

Ak koketujete s myšlienkou použitia sieťového úložiska NAS na domáce účely, vystačíte si obvykle s celkovou kapacitou od 1 do 8 TB. Firemné prostredie je samozrejme náročnejšie na priestor, zakúpiť môžete dokonca NAS úložisko s celkovou kapacitou nad 36 TB.

Nenechajte sa však zmiasť tým, že väčšina sieťových úložísk sa predáva bez samotných diskov. Kapacita (obvykle označená ako „maximálna kapacita“) označuje, akú môžu mať disky najvyššiu kapacitu, aby s nimi NAS zvládol pracovať. Je potom iba na vás, aké disky do servera skutočne umiestnite. Niektoré disky sú však na takéto použitie vhodnejšie ako iné.

Ako zvoliť vhodný disk do NAS úložiska?

Hoci je možné do NAS servera umiestniť aj tie najobyčajnejšie pevné (HDD) či SSD disky, ktoré sa používajú v domácich počítačoch, je dobré si uvedomiť, že na takéto využitie neboli vyrobené. Primárnym využitím počítača totiž nie je ukladanie či prehrávanie dát a tak je obvykle vyťaženie disku výrazne odlišné a nižšie. Rad bežných chodov navyše zaisťuje RAM, ktorá je ale v NAS serveroch oveľa menšia.

Existujú preto rady diskov, ktoré sú pre sieťové úložiská špeciálne navrhnuté. Bývajú spoľahlivejšie, dokážu preniesť viac dát a byť v prevádzke 24/7 bez toho, aby došlo k ich poškodeniu. Mávajú tiež predĺženú záruku (obvykle 3 až 5 rokov). Na druhej strane môžu byť pomalšie, pretože sa zameriavajú najmä na bezpečnosť.

Tu je na mieste ujasniť si, aké je zamýšľané využitie NAS servera. Na občasné použitie, prehranie filmu či uloženie fotiek bude stačiť obyčajný disk. Časté využitie vo viacčlennej domácnosti si však žiada špeciálny disk. A ešte jedno odporúčanie – zistite si vopred kompatibilitu disku so serverom. Väčšina výrobcov uvádza ich zoznam na svojich webových stránkach. Všetko povedané zhŕňa nasledujúcu tabuľka:

HDD alebo SSD disk?

Existuje ešte jedna voľba dostupná pri výbere diskov do sieťového úložiska – je lepší tradičný pevný disk (harddisk, HDD), alebo zvoliť radšej SSD disk? Prvý zo spomínaných je lacnejší, hlučnejší (lebo sa vo vnútri točí), má vyššiu spotrebu a obvykle zlyháva bez varovania. K tomu je výrazne pomalší pri zapisovaní aj čítaní dát. Treba však podotknúť, že vývoj SSD ide rýchlo dopredu, s čím sa znižuje ich cena, prípadne ponúkaná kapacita.

Aj preto býva SSD disk považovaný pre použitie do bežných počítačov za lepší. Je tichý, úsporný, mnohonásobne rýchlejší pri spracovávaní dát, navyše sa dá vopred určiť, kedy zlyhá opotrebovaním. Nevýhodou sú vlastne iba (niekoľkonásobne) vyššie obstarávacie náklady. Napriek tomu je podľa nášho názoru zatiaľ výhodnejšie do NAS serverov zaobstarať hard disk (HDD). Väčšina rozdielov (snáď až na cenu) sa totiž stiera a z niektorých výhod sa stávajú nevýhody.

Sieťové úložisko je totiž obvykle umiestnené bokom, hlučnosť či odolnosť preto nie sú príliš podstatné. To isté platí pre prenosovú rýchlosť – moderné harddisky bude totiž skôr limitovať rýchlosť internetu (aj keby bola 1 Gbit). A posledná výhoda – SSD disk „odchádza“ postupne, nie náhodne – je skôr nevýhodou. Zaobstarávanie NAS pre viac ako jeden disk potom dáva zmysel iba pre zvýšenie kapacity, nie ochranu dát. Navyše si výrazne priplatíte.

Procesor a operačná pamäť

Sieťové úložisko NAS je v podstate malý počítač, ktorý spája dokopy niekoľko jeho funkcií. A aby všetko správne fungovalo, musí byť počítač dostatočne výkonný. Pozerajte sa najmä na dva parametre, ktoré rýchlosť NAS servera ovplyvňujú najviac – na procesor a operačnú pamäť (RAM).

Výber procesora sa odvíja od použitia servera. Na ukladanie dát a súborov stačí procesor platformy ARM s dvoma jadrami, najčastejšie rady Atom od Intelu, prípadne od Realteku. Pokiaľ chcete aj prehrávať videá vo vysokom (Full HD či 4K) rozlíšení, prípadne spúšťať náročné aplikácie, hľadajte aspoň štvorjadro, typicky Intel Celeron či AMD Ryzen. Pre najnáročnejšie firemné použitie slúžia Xeony od Intelu s až 12 jadrami.

Druhým dôležitým prvkom podpisujúcim sa na rýchlosti sieťového úložiska NAS je operačná pamäť udávaná v gigabajtoch. Lacnejšie zariadenia majú veľkosť pamäte 1 GB a menej. Najlepšie dátové úložiská môžu disponovať operačnou pamäťou cez 32 GB. Na bežné domáce použitie vám vystačí 1– 2 GB, firemné si obvykle žiada viac, najčastejšie medzi 4 a 16 GB.

Rýchlosť zápisu a čítania

Dobrý procesor by bol k ničomu, ak by disk či NAS server nezvládali dáta dostatočne rýchlo zapisovať či čítať. To platí najmä vtedy, ak bude sieťové úložisko využívať niekoľko (či mnoho) ľudí naraz. Obe rýchlosti sú udávané v megabajtoch za sekundu (MB/s) a čím vyššia bude rýchlosť, tým väčšieho komfortu sa vám v tomto smere dostane. Rýchlosť čítania je typicky vyššia, pretože ide o jednoduchší proces.

Dôležité je uvedomiť si, že rýchlosť zápisu a čítania je daná najpomalším z trojice internet/router, disk a procesor/NAS. Ak si teda kúpite super rýchly SSD disk do najlacnejšieho NAS servera, alebo naopak špičkový NAS aj disk, ale máte pomalý internet, zbytočne sa okrádate o peniaze aj rýchlosť. Obvykle ale platí, že najpomalším elementom bude internet, obzvlášť pri pripojení zvonku bez kábla.

Bit alebo bajt?

Tiež je dobré nepliesť si (mega)bajty (MB) a (mega)bity (Mb, prípadne Mbit). Zatiaľ čo prvé z nich sa používajú hlavne pri kapacite (teda disk bude mať kapacitu v MB/GB/TB), bity využívajú hlavne poskytovatelia internetu (vyššie číslo vyzerá lepšie). Pri prenose dát sa obvykle stretnete opäť s bajtmi, neplatí to však vždy. 1 bajt sa rovná 8 bitom. Pokiaľ tak máte internet s rýchlosťou 300 Mbit, v bajtoch ide o 37,5 MB.

Pre využitie rýchlostí SSD (v stovkách MB/s) by muselo vaše internetové pripojenie byť v rade gigabitov (typicky 5 a viac), čo sú rýchlosti, ktoré dnes prakticky (a mnohokrát ani teoreticky) nemožno dosiahnuť. Aj nové pevné disky (HDD) pritom obvykle dosahujú vyššie rýchlosti (cez 150 MB/s, teda cez 1,2 Gbit/s) než ponúka internetové pripojenie. A to už pri jednom pevnom disku, obvykle je ich viac.

Pripojenie k internetu

Aby ste boli vôbec schopní pristupovať k dátam na sieťovom úložisku NAS, musíte ho pripojiť buď k počítaču alebo k internetovej sieti, cez ktorú budú dáta dostupné aj ostatným používateľom. Obvykle sa pripája káblom do routera, s trochou snahy ho však možno pripojiť aj bezdrôtovo cez Wi-Fi.

LAN

Označuje pripojenie cez ethernet kábel s koncovkou typu rj-45. Ide o najrýchlejšiu možnosť pripojenia k internetu, ale tiež dokáže vďaka vnútornej (LAN) sieti prepojiť počítač so serverom, ktorý nie je pripojený na internet. Nevýhodou je o niečo zložitejšia inštalácia a nutnosť viesť domom káble. Pri nákupe kábla sa zaujímajte aj o jeho rýchlosť, aby zvyšok zostavy nebrzdil.

Wi-Fi

Ide o bezdrôtové pripojenie, ktoré však nie je pre NAS servery príliš vhodné. Dochádza pri ňom totiž k strate rýchlosti aj kvality, rizikom môže byť aj bezpečnosť. Drvivá väčšina sieťových úložísk navyše Wi-Fi defaultne nedisponuje – musíte do nich teda navyše zapojiť cez USB ešte Wi-Fi dongle. V niektorých situáciách ale môže byť bezdrôtové zapojenie jedinou možnosťou.

Ak by ste sa rozhodli ísť touto cestou, pri nákupe donglu (prípadne servera, ktorý Wi-Fi disponuje) si dajte pozor. Štandardom by dnes mala byť schopnosť dual-channel (teda pracovať na frekvenciách 2,4 aj 5 GHz), zaujímať by vás mala aj generácia Wi-Fi. Najnovšia (a najrýchlejšia) je Wi-Fi 6 (tiež ax), stačiť by mali aj staršie Wi-Fi ac a n.

Nezabudnite, že toto platí pre obe strany pripojenia, teda pre server aj router. Generácie sú spätne kompatibilné, bude tak vždy použitá tá najnovšia, ktorú podporujú obe zariadenia.

Ďalšia konektivita

Moderné sieťové úložiská je možné prepojiť s najrôznejšími zariadeniami, s ktorými je potrebné sa nejako spojiť. Nie vždy je to pritom možné pomocou internetu. Potom prichádzajú na rad najmä dva typy pripojenia – cez USB a cez rozhranie (e)SATA.

USB

Jedno z najrozšírenejších rozhraní vôbec, ktoré v dnešnej dobe združuje najmä dva typy konektorov – klasické USB (typ A) a novšie USB typu C, ktoré môžete poznať najmä z mobilných telefónov. Aby to nebolo príliš jednoduché, hoci vyzerajú oba konektory úplne odlišne, fakticky ide o rovnaký systém s veľmi podobnými vlastnosťami.

Cez USB budete najčastejšie pripájať externé disky, flashky, Wi-Fi adaptéry či smartfóny. Pokiaľ sa chystáte využívať USB pripojenie pravidelne, zistite si, o akú generáciu sa jedná. Dlhé roky bol štandardom typ USB 2.0, s ním ale môžete napríklad na filmy vo vyššej ako Full HD kvalite (a niekedy aj v nej) zabudnúť. Základom je potom USB 3.1 Gen 1 (predtým USB 3.0). Svetlo sveta už dokonca uzrelo aj USB 4.0.

Opäť nezabudnite, že dôležitá je generácia na oboch stranách. Zároveň však platí, že sú spolu generácie spätne kompatibilné. Fakticky vám tak ale pri NAS serveri bude k ničomu podpora USB 3.1, pokiaľ do neho pripojíte disk alebo flashku, ktorá pozná nanajvýš USB 2.0.

(e)SATA

Prakticky ide o ďalšiu možnosť spojenia dvoch zariadení, ktoré je ale schopné dosahovať vyššie rýchlosti a rýchlejšiu odozvu ako USB rozhranie. Používa sa hlavne na pripojenie vnútorných pevných diskov. Aj SATA má za sebou dlhý vývoj a niekoľko generácií, už mnoho rokov je však štandardom SATA III (3. generácia). Niektoré NAS servery majú tiež eSATA konektor, ktorý slúži na pripojenie externých diskov.

Spotreba

Nezanedbateľným údajom pri zaobstarávaní sieťového úložiska NAS je tiež jeho spotreba. Na mysli máme elektrickú energiu v pohotovostnom/spiacom režime (stand-by) aj pri plnej záťaži a prevádzke. Čím výkonnejšie a väčšie sieťové úložisko NAS zvolíte, tým väčšieho odberu sa samozrejme dočkáte.

Je však dobré podotknúť, že spotreba je z veľkej časti daná diskami, ktoré do NAS servera vložíte. Aj rozdiely v jednotkách wattov medzi ich rôznymi typmi totiž môžu napríklad pri použití ôsmich diskov zvýšiť spotrebu aj o 50 wattov. Radi to využívajú výrobcovia, ktorí spotrebu často merajú s kapacitne menším či úspornejším diskom, než s akým budete reálne operovať. Vplyv má tiež spôsob zapojenia diskov a využívania funkcie RAID.

Všeobecne počítajte so spotrebou asi 10-15 W pri záťaži a okolo 5 W v režime spánku. Každý ďalší disk potom pridá asi 3-5 wattov. Zatiaľ čo typický dvojdiskový server tak spotrebuje okolo 10 W v kľude a 20-25 W pri záťaži, pri ôsmich diskoch sú hodnoty viac ako dvojnásobné – 30 W v pokoji a asi 40-60 W pri záťaži. Aj keby ste NAS celý rok nepoužili, spotreba ôsmich diskov bude asi 3x vyššia ako dvoch. To je pri dnešnej cene energií rozdiel asi 40 €.

Funkcie

Veľké množstvo modelových radov sieťových úložísk na trhu sa líši aj inak ako svojou kapacitou, konektivitou a prenosovou rýchlosťou. Prihliadať by ste mali tiež na funkcie, ktoré rozhodujú nielen o výške obstarávacích nákladov, ale aj o tom, čím všetkým “navyše” bude dátové úložisko NAS disponovať.

• Server – Sieťové úložisko môže fungovať ako plnohodnotný server a to najrôznejšieho typu v závislosti na tom, čo od takého zariadenia primárne očakávate. Je to napríklad FTP server, Cloud server, Webový server a ďalšie. Užitočný je Media server označovaný skratkou DLNA.
• QNAP – Špeciálny operačný systém QTS v sieťových úložiskách NAS prinášajúci množstvo aplikácií navyše. Tie dokážu lepšie a efektívnejšie pracovať s fotografiami, hudbou a súbormi.
• Prevedenie – Podľa toho, kam umiestnite dátové úložisko, máte možnosť voľby medzi fyzickým prevedením. Elegantné riešenie v boxe je totiž možné vymeniť aj za dátové úložisko určené do servera.
• Signalizácia – Každé sieťové úložisko je vybavené odlišným počtom signalizačných diód, ktoré informujú užívateľa o množstve procesov – od komunikácie a spúšťania, až po problémy s diskami a pod. Nechýba ani zvuková signalizácia.

RAID

Špeciálnou „funkciou“ (ide totiž skôr o usporiadanie servera) je RAID. Zjednodušene povedané ide o metódu, ktorá sa používa na ochranu dát pri zlyhaní disku, prípadne na zvýšenie rýchlosti prenosu dát. Funguje na jednoduchom princípe – pri využití viacdiskového sieťového úložiska nefungujú všetky disky na ukladanie dát, ale do určitej miery ako záložný v prípade zlyhania, či na zrýchlenie diskov.

Od počtu diskov v serveri a prípadnej podpory serverom samotným sa potom odvíja stupeň ochrany (či zrýchlenia), ktorú RAID dokáže poskytnúť. Zatiaľ čo RAID 0 slúži hlavne na zrýchlenie práce s dátami a RAID 1 naopak všetko pre vyššiu bezpečnosť zrkadlí, pokročilejšie systémy ako RAID 5, RAID 6 či RAID 10 kombinujú obe výhody. Vždy sa ale musíte zmieriť s tým, že o určitú kapacitu diskov prídete.

Dôležité však je nechápať RAID ako zálohu súborov. Slúži primárne ako ochrana pred stratou dát pri zlyhaní niektorého z diskov (prípadne aj viacerých z nich naraz). Na rozdiel od tradičnej zálohy vám ale vaše súbory neochráni pred vírusmi a malwarom či nechceným zmazaním. Pokiaľ teda na NAS server chcete ukladať dôležité dáta, zvážte aj ďalšie spôsoby ich ochrany (šifrovanie, ukladanie starších záloh atp.). 

Ako správne zapojiť disky do NAS servera?

Existuje niekoľko možností toho, ako disky usporiadať s využitím RAID. Prvým je RAID 0, ktorý umožňuje buď jednoduché navýšenie kapacity o ďalšie disky, prípadne rozdelenie diskov na rovnaké celky tak, aby mohli byť dáta spracovávané oboma zároveň. Tým dôjde k zvýšeniu rýchlosti čítania i zápisu až o 50 %. Nedochádza tým ale k žiadnej ochrane dát, pretože pri poškodení jedného z diskov dôjde k zničeniu minimálne časti dát.

Lepšie pre ochranu dát je zapojenie RAID 1. Rovnaké dáta sa pri ňom ukladajú na oba disky (zrkadlia sa). Síce tým nedochádza k zrýchleniu zápisu a pripravujete sa o kapacitu jedného z diskov, jeho porucha vás ale nepripraví o dáta. Môže navyše dôjsť aj k zrýchleniu čítania. RAID 1 však nie je efektívny pri troch a viacerých diskoch, pretože kapacita bude stále na úrovni jedného – hoci to možno riešiť zapojením v páre.

Na rad preto prichádzajú RAID 5 a 6. Zapojenie do RAID 5 vyžaduje najmenej 3 disky a dokáže sa vysporiadať s výpadkom jedného, ​​pretože do všetkých ukladá dáta pre prípadnú samoopravu. RAID 6 je podobný – avšak vďaka dvom opravným vrstvám sa vysporiada s dvomi zlyhaniami diskov (vyžaduje 4 disky). Alternatívou pre podobné množstvo diskov je RAID 10, ktorý kombinuje rýchlosť verzie 0 a bezpečnosť verzie 1.

Cena

Ceny sieťových úložísk NAS sa samozrejme výrazne líšia podľa toho, čo od takého zariadenia očakávate. Finálne parametre každého modelu ovplyvňujú cenu do najmenšieho detailu. Dôležitá je pochopiteľne aj kvalita, o ktorú sa ale u väčšiny známych výrobcov nemusíte báť. Medzi nich patria určite Synology, Western Digital, Seagate, QNAP, ZyXEL, ASUSTOR, Stardom a ďalší

Cena do 120 €

Najlacnejšie sieťové úložiská NAS zakúpite už okolo 80 €. Ide však o zariadenia, ktoré až na úplné výnimky pojmú iba jeden disk a disponujú iba základnými funkciami. Kúpu takého prístroja dobre zvážte. Dáta nemôžete nijako chrániť pred zlyhaním disku, ktorého kapacitu navyše nerozšírite inak než jeho vyhodením a kúpou nového. Kúpu jedného disku navyše pripočítajte aj k samotnému serveru. 

Cena od 120 € do 400 €

V cenovej kategórii 120 – 400 € už narazíte na servery s dvoma pozíciami a lepšími parametrami, vďaka čomu môžete vami dokúpené disky využiť na ukladanie aj prehrávanie dát bez obáv, že jeden z nich zlyhá. Dominujú najmä sieťové úložiská od Synology a Western Digital, prípadne QNAP. Niektoré z úložísk pritom fungujú na báze cloudu – dáta teda ukladajú na internet, čím odpadá nutnosť kupovať fyzický disk.

Cena od 400 do 800 €

Očakávajte NAS servery so štyrmi pozíciami pre disky, ktoré umožňujú pokročilú ochranu súborov a prácu s nimi. Vyšší je aj ich výkon, či už sa jedná o procesor alebo pamäť RAM. Na bežné domáce použitie môžu byť (s pripočítaním ceny diskov) zbytočné, pokiaľ nepotrebujete nutne minimalizovať riziko straty dát. Na druhú stranu môžete zaplniť napríklad len dve pozície, s možnosťou neskoršieho doplnenia.

Cena nad 800 €

Väčšinou ide o servery so štyrmi, šiestimi, ôsmimi i viacerými pozíciami pre disky. Využitie nájdu najmä vo firemnom prostredí, kde je potrebné mať výkonné a objemné úložiská, na ktoré môže pristupovať mnoho ľudí naraz. S počtom prístupov tiež pochopiteľne rastie aj ich opotrebenie a tým aj riziko zlyhania diskov – čo ich vyšší počet dokáže kompenzovať. Najdrahšie sú serverové riešenia za tisícky eur.